Julie
Klassenová tvorí podstatnú časť románov vydávaných úžasným vydavateľstvom
i527.net a čitatelia si ju naozaj obľúbili. Ja k nim patrím tiež. Snúbia
sa tu prepracované historické reálie, jemná romantika, napätie a tajomno.
Postavy sú plastické a rôznorodé. Myslím si, že v tomto romantickom
historickom románe posunula autorka látku ešte o čosi vyššie. Od
začiatku si ma detailne a nenútene opísaný svet pohostinstva v 19.
storočí spolu so svojimi protagonistami získal. Čítal sa veľmi príjemne,
diel prebiehal hladko, ale zároveň mu nechýbala dynamika – presne ako
keby ste pokojne prechádzali nížinami malebného anglického vidieka a sem-tam
sa v ňom objaví pár kopcov, na ktoré treba vyjsť.
Dvere sa otvorili a zavreli. Kolesá kočov zaškrípali
na štrkovom povrchu dvora. Ozvala sa vrava a krik nevrlého kočiša, ktorý
prikazoval koniarom, aby sa o jeho kone dobre postarali.
Jane dopila kávu a pomalým krokom sa blížila ku
kancelárii. Cestou zastala pri okne a vykukla von.
(str.
71)
***
V pondelok
stála Jane na stoličke v chodbe a zvesovala záclony s nádejou,
že ich práčka aspoň trochu vybieli, kým si budú môcť dovoliť nové. (str. 167)
Myslím
si, že Julie je jedna z mála autoriek, ktorá dokáže tak výstižne
popísať prostredie anglického vidieka, vystihnúť tú atmosféru, popretkávať ju s austenovsky
pôsobiacou romantikou (akurát, že opomína jej satirické prvky vo vzťahoch a nevytvára
archetypy postáv), a aj napriek opisu každodenných problémov a starostí
obyčajných ľudí, píše pútavo a nikdy nenudí. Všedné veci vie podať a situovať
do príbehu tak, že ho práve ozvláštnia a posúvajú dej ďalej,
autentickosť deja vás núti veriť mu nie ako vymyslenému príbehu, ale ako
niečomu, čo sa deje – vo vás, v nás, čitateľoch bez akejkoľvek
pochybnosti, že ide o fikciu.
Gabriel si odkašľal. „Nuž, mal som konať už skôr, ale
keď ste nosili smútok a tak...“ Vetu nedokončil, iba pokrčil plecom.
„To je od vás milé. Istotne išlo o Johnov nápad,
však?“ Vo vlastnom hlase počula takmer zúfalú nádej, ale napriek tomu
nedokázala potlačiť úsmev, ktorý sa jej dral na
rozochvené pery. Taký drahý dar by od pána Lockea nemohla prijať, ale ak
pochádza od manžela ... (str. 293)
***
„Som rada, že ste späť,“ povedala.
„Naozaj?“
„Áno.“ Jeho prenikavý pohľad ju znervóznil, preto sa radšej
pozrela na Aténu. „Ako by som mohla nebyť rada, keď ste sa vrátili s takýmto
darom?“ (str. 294-295)
 |
| Julie Klassen v historickom kostýme |
Thora
Bellová, jedna z hlavných hrdiniek, je asi päťdesiatročná vdova, ktorá sa
vracia domov do dedinky Ivy Hill, kde kedysi bola ženou hostinskou a dušou
tohto podniku. Rozhodne sa pomôcť svojej neveste, Jane Bellovej, ktorá po smrti
svojho manžela, jedného z Thoriných dvoch synov, zdedí hostinec Zvon a má
s ním plné ruky práce, ale i málo skúseností. Spočiatku napätý
vzťah medzi týmito ženami sa zmení na priateľstvo a rovnako sa udeje
aj vnútorná premena týchto postáv.
Okolo
Thory i Jane sa točia muži, no ani jedna nevie najskôr, ako sa s tým vysporiadať.
Okrem ústredných postáv, však je tu mnoho vedľajších a tie sú
podané tiež veľmi výstižne a autenticky. Krásne dopĺňajú mozaiku vidieckeho
života v malebnej anglickej krajinke. Hlavných postáv je však viac,
respektíve, tu, v tejto prvej časti celej série, sú možno ešte viac v úzadí,
ale napríklad v prípade Janinej priateľky z detstva, Rachel
Ashfordovej, už badáme náznaky, akým smerom a s kým sa bude uberať
jej ľúbostný život. Záhadou však aj v závere zostáva Janin náprotivok, ktorý mana
konci odchádza. Už sa neviem dočkať, kedy siahnem po druhej a tretej časti!
Tento
príbeh ma veru poriadne chytil za srdce a užívala som si jeho čítanie ako
bonboniéru, kúsok po kúsku a v každom som našla niečo iné.
HODNOTENIE: 5/5 bez
ohľadu na žáner
Zaujal vás historický
román Hostinec v Ivy Hill?
Román Hostinec v Ivy
Hill si môžete zakúpiť
na stránke
kníhkupectva MARTINUS
http://bit.ly/HostinecMartinusk
ZA
POSKYTNUTIE RECENZNÉHU VÝTLAČKU VEĽMI PEKNE ĎAKUJEM
VYDAVATEĽSTVU:
VYDAVATEĽSTVU:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára