Názov
románu Milá pani Birdová nenapovedá, že sa príbeh odohráva vo vojne zmietanej Británii počas druhej svetovej, na mňa pôsobí ako román, ktorý by ste si radi prečítali
pri šálke dobrej kávy alebo čaju. Spočiatku príbeh plynie ľahučko a hrôzy vojen
boli hlavnou hrdinkou Emmy prezentované s odosobneným podtónom a štipkou
humoru, aby sa tak vyrovnala s netradičnými životnými okolnosťami. Emmy
túži stať sa vojnovou korešpondentkou, chce urobiť niečo významné, niečo
odvážne. Nakoniec sa však nestane váženou žurnalistkou, ktorá by dokumentovala
prebiehajúce boje na frontoch, ale riadením osudu sa stane prepisovateľkou nie
veľmi príjemnej pani Birdovej, ktorá v časopise Priateľ ženy vedie rubriku Henrietta
Birdová radí.
Emmy však zistí, že pani Birdová je striktná a neempatická
bytosť, ktoré nie je ochotná odpovedať na tie najpálčivejšie témy v živote
žien, ako je rozvod, vzťahy či dokonca vojnou podmienené tragické udalosti, pri
ktorých prichádzali ľudia o svojich najbližších. Preto sa postupne odhodlá
vziať situáciu do vlastných rúk a ľudom odpisuje na vlastnú päsť v mene
pani Birdovej ...
Ani v Sodome a Gomore
by nebrali vážne niektoré veci, ktoré pani Birdová považovala za zdegenerované.
Prirodzene, pred svadbou niektoré veci absolútne neprichádzali do úvahy.
Nesmeli ste sa nechať uniesť a ak ste sa dostali do problémov, bola to,
samozrejme, len vaša chyba.
Vlastne, ak ste sa
aj v tom najnevinnejšom zmysle slova zamotali do nejakých vzťahov,
okamžite ste sa mali stiahnuť, pretože pani Birdová („ktorá vám pomôže“) s najväčšou
pravdepodobnosťou ani neodpovie na váš list.
(str. 46)
Druhou líniou tohto veľmi milého, miestami dojímavého
príbehu, je vzťah Emmeline s jej najlepšou kamarátkou Bunty. Význam
pravého priateľstva, ľudskosti v čase zmietanom vo vojne – to je hlavnou ideou tohto románu.
V tej chvíli
sa Bunty práve vrátila na svoje miesto.
„Si v poriadku?“
opýtala som sa kradmo.
„Samozrejme,“
odpovedala mi tónom, akoby bolo úplne v poriadku, že je človek na WC
dvadsať minút.
„Charles ma naučí
jazdiť na motorke.“
„Fíha,“ Bunty
zvolala s takým nadšením, akoby organizoval cestu na mesiac.
(str. 118)
Autorku inšpirovali k napísaniu príbehov dvoch kamarátok
práve ozajstné články pre ženy, ktoré vychádzali počas druhej svetovej vojny v Británii,
takže mnohé listy, na ktoré Emmy odpovedá sú takmer autentické. Trošičku mi to
pripomenulo román Literárna a koláčová spoločnosť, ale v tomto príbehu
sa do popredia až tak nedostávajú jednotlivé mini príbehy z listov, skôr
ide o Emmyin pohľad na svet.
HODNOTENIE: 4/5 s ohľadom na žáner
ZA POSKYTNUTIE RECENZNÉHO VÝTLAČKU VEĽMI PEKNE ĎAKUJEM
INTERNETOVÉMU KNÍHKUPECTVU
Román Milá pani Birdová si môžete zakúpiť TU
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára