Záverečná časť série Prorok sa od prvých dvoch líši v každom
ohľade. Ak by ste tento dystopický
román, čítali ako samostatný, určite by ste z neho mali trošku „guláš“,
ale pre verných fanúšikov, je tento záverečný diel určite povinnou jazdou a v mojom
prípade aj povestnou čerešničkou na torte celej trilógie.
V úvode sa opäť stretávame s hlavnými hrdinami
predchádzajúcich dielov – Remkom a Carrington. V Povolaní bola
hlavným rozprávačom príbehu Carrington, vo Vyvolení Remko, v románe Návrat sa k slovu
dostávajú opäť tieto postavy – no najviac priestoru
dostáva ich stratená dcéra Elise, ktorá žije ako väzeň vo vládnom meste, po
tom, čo ju pred dvadsiatimi rokmi uniesol lukostrelec Jesse...
Jesse sa narovnal. „Čo
s tým má ona?“
„Viac ako si
myslíš. Jej prítomnosť predstavuje neustálu hrozbu. Mali sme sa jej zbaviť, keď
ešte bola dieťaťom.“
„Je to len dievča Roth,“ namietal Jesse.
(str. 31)
Elise je spočiatku stratené osamelé dievča, ale veľmi rýchlo
v sebe nachádza svetlo. Keďže vieme, o jej rodičoch,
chápeme, že ju pred svetom a skutočnosťou odmalička ukrývali. Keďže ako
jediná je imúnna voči séru Genezis, držia ju mimo mesta, mimo ľudí. Jedinú
spoločnosť jej robí práve Jesse, ktorý sa do nej počas tých rokov, ktoré sa o ňu
staral, zamiloval.
Obrátil sa k nej s bezcitnou tvárou, ktorá bola výsledkom pôsobenia séra Genezis. Vďaka nemu bol večne poslušným vojakom.
„Na tvoju popravu.“
Jej svet zastal.
Myseľ zmeravela. Slovo poprava na ňu
padlo ako balvan, ktorý udusil schopnosť myslieť, dýchať, konať. Šokovaná
sledovala, ako traja strážnici zahli za roh a zmizli, zanechajúc ju tam
úplne samu s jediným spoločníkom – strachom.
(str. 39)
Nechýba ani záhadná postava Aarona, ktorý sa objavuje, vždy
keď si hrdinovia opäť potrebujú spomenúť. Pre mňa je Aarona, niečo ako Duch Svätý, je zosobnením viery, lásky,
svetla, nášho Otca.
Veľký priestor ponechala autorka , tak ako v predchádzajúcich častiach, temnote a jej prívržencom. Okrem Vedca, pribúda mladý Nicholas, ktorý chce prevziať celú moc.
V tejto časti ide poriadne do tuhého a temnota
ukáže svoju moc vo veľkolepej „paráde“. Pravdaže, svetlo, láska, Otec musia
zvíťaziť a samozrejme aj zvíťazia, o tom, určite nikto nepochybuje. Určite
však bude pre čitateľov veľkým prekvapením, kto dá temnote finálny úder.
„Na čom sa tak
smeješ?“ vyprskol Nicholas.
„Na smrti,“
odpovedal Remko. Pomedzi salvy smiechu sa zhlboka nadýchol a snažil sa
ovládnuť. Potom pozrel Nicholasovi priamo do očí: „Smrť je ilúzia.“
Nicholas sa zarazil
a tvárou sa mi mihol šokovaný výraz.
(str. 176)
No je naozaj až za hranicami chápania, ako opísala túto silu Rachelle Dekkerová v tomto románe. Možno to niekomu bude pripadať „pritiahnuté za vlasy“, ale ja som jej uverila, pretože, všetko to, čo som sa počas čítania iných duchovne orientovaných kníh naučila, smeruje práve k tejto pravde – všetci sme povolaní, vyvolení a plní svetla.
Keď sa vedľa nej
objavil Kane, pozrela naňho a on jej pohľad opätoval. Tvár mal spotenú,
oči červené od sĺz. Otvoril ústa, aby jej niečo povedal, ale nedokázal nájsť
slová. Presne také je svetlo – ohromujúce,
silné, nádherné, pokorujúce. Taká je dokonalá
láska.
(str. 191)
Ďakujem autorke, že mala toľko odvahy ukázať svetu túto
pravdu, pretože ľudia, aj keď v sebe majú svetlo, radi pochybujú, či už o sebe
alebo o názoroch a tvrdeniach druhých.
Za poskytnutie recenzného
výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu i527.net
Ak vás tento dystopický
román zaujal, môžete si ho zakúpiť tu
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára