Táto
autorka ma zatiaľ ešte nesklamala. Jej romány sú precízne spracované, postavy
sú plastické a príbeh je tak autenticky podaný, že máte pocit, že nejde
iba o fikciu, ale skutočnosť, ktorá sa odohráva priamo pred vašimi očami.
Hlavnou
hrdinkou tohto románu je praktická a priama Eleanor Braddocková, ktorú
hneď v úvode stretávame ako dobrovoľníčku počas vojny. Stará sa
o umierajúcich a ranených a jej zmýšľanie to poznačí aj do
budúcna. Hlavne jeden konkrétny zážitok...
Ako mladá žena sa až príliš
dychtivo snažila, aby ostatných potešila, aby si zaslúžila uznanie. Ale toto sa
s pribúdajúcimi rokmi zmenilo. Možno preto, lebo konečne pochopila, že je
nemožné zaslúžiť si uznanie, najmä vtedy, ak ma svet kritéria posudzovania
nastavené tak, že do nich nikdy nezapadne.
(str.49)
O štyri roky neskôr, po vojne, sa kvôli nepriaznivej rodinnej situácii sťahuje ku svojej bohatej a veľaváženej tete Adelicii Cheathamovej, kedysi Acklenovej, ktorá žije na očarujúcom panstve Belmont. Postava Adelicii i samotné panstvo je inšpirované skutočnosťou.
O štyri roky neskôr, po vojne, sa kvôli nepriaznivej rodinnej situácii sťahuje ku svojej bohatej a veľaváženej tete Adelicii Cheathamovej, kedysi Acklenovej, ktorá žije na očarujúcom panstve Belmont. Postava Adelicii i samotné panstvo je inšpirované skutočnosťou.
Arcivojvoda
Marcus Gottfried pochádza z Rakúska, patrí do slávneho rodu Habsburgovcov
(ide o fiktívnu postavu) – v Nashville vystupuje ako rakúsky
architekt Marcus Geoffrey a svoj pôvod tají. Miluje botaniku, prírodu
a architektúru. Napriek tomu, že sa má čoskoro ujať panovníctva vo svojej
rodnej zemi, snaží sa realizovať v tom, čo miluje. A zamiluje sa aj
do praktickej Eleanor, ktorá ho svojím odlišným vnímaním sveta zmení na
človeka, ktorým vždy túžil byť.
„Nemusíte ma odprevádzať, pán Geoffrey.“
„Ale ja to rád urobím, slečna
Braddocková. Koniec-koncov, nerád by som v zimnej záhrade stratil priazeň
obľúbenej netere pani Cheathamovej hneď počas prvého dňa. Striasa ma, keď si
predstavím, aké dôsledky by to mohlo mať.“ (str. 57)
Prekážok
je však viac ako dosť: Marcusove panovnícke povinnosti v Rakúsku,
Eleanorina pragmatickosť, snaha tety Adelicie vydať Eleanor za bohatého bankára
a množstvo ďalších situácií, ktoré predstavujú pre hrdinov nielen skúšku
ich charakteru ale aj ich lásky, ktorá sa rodí spolu s ich priateľstvom
nesmelo a nežne, no postupne zapúšťa naozaj silné korene...
„V nedeľu popoludní,“ povedal potichu. „Stretneme
sa v zimnej záhrade.“
„Prinesiem maškrtu.“
„Ja prinesiem špachtľu.“
Stál pri okne a sledoval ju,
až kým nezabočila za roh o niekoľko blokov ďalej. Predtým sa nemýlil. Bude
dobrou priateľkou. Najlepšou priateľkou, akú kedy mal. (str. 399)
***
„Eleanor?“
„Som v poriadku,“
zašepkala, ale neotočila sa.
Podišiel k nej. Eleanor,“
zopakoval nežne, chcel sa jej dotknúť, ale vedel, že by nemal.
(str. 461)
Obe
postavy, Marcus i Eleanor, si zaslúžia obdiv, napriek tomu sa ani oni
nevyhnú občasným chybám – aj vďaka tomu pôsobí celý príbeh veľmi reálne, ani na
chvíľočku som nemala pocit, že by sa mi ich konanie zdalo nereálne alebo
prehnané. Talentom tejto autorky je naozaj v tom, že píše veľmi prirodzené
a zároveň veľmi pútavé príbehy, ktoré aj keď sú ladené romanticky, nejde
o sentimentálnu romantiku – ale tú surovú – reálnu, nežnú a krásn. V neposlednom rade, vidíme v nich zásah tej najdôležitejšej
lásky – lásky Božej.
Hodnotenie: 5/5 bez ohľadu na žáner
Knihu si môžete objednať TU
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára