Tento príbeh ma okúzlil už hneď na začiatku. Vhupla som doň netušiac, čo mám očakávať a musím povedať, že nič podobné som dosiaľ nečítala. Hoci ide o útlu knižočku, na obsah a myšlienky je skutočne bohatá. Hlavná hrdinka Živa uteká, aby si zachránila život a tento jej útek do lesa sa pre ňu stane osudným, hoci nie tak fatálne, ako sa od tej chvíle domnieva jej mama Mlada. Mená sú také slovanské a to ma fascinovalo – akoby ešte viac približovali atmosféru tej dedinky i lesa a všetko nadprirodzené som vďaka tomu vnímala ako súčasť života, prírody, akurát, že je to ľudskému oku neviditeľné.
Živa sa stáva dieťaťom prírody – Jarom - a musí sa naučiť mnoho vecí – tu sa začína úžasná nadprirodzená cesta k spätosti s vlastnou dušou i prírodou. Zároveň však stále sledujeme i to, čo sa deje v Živinom starom domove, v dedinke, a keďže nechcem veľa prezrádzať -spoilerovať- dodám iba to, že je to rovnako zaujímavé ako tá fantastická stránka Živinej premeny. Niektoré pasáže boli priam desivé, ale skvele dokresľovali autorkin zámer a dodali mu jedinečnosť, surovosť a čaro neskrotných zákonov života a prírody.
Z postáv sa mi najviac páčila Zima (ako najstaršia pochodeň
bola najmúdrejšia a najvyzretejšia) a Podzim – jediný chlap – veľmi ma zaujal
jeho ľúbostný príbeh – čo zažil ešte ako človek a neskutočne sa teším, čo sa o
tom ešte dozvieme v ďalšej časti.
Z môjho pohľadu nejde o typickú fantasy, je to hlbší príbeh
o viere, o živote, o láske ... o mnohom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára