Korene hriechu je veľmi dobre napísaný historický román inšpirovaný uhorskými dejinami 16. storočia a hoci by sa postavy napriek tomu svojim zmýšľaním dali označiť ako veľmi pokrokové, mne osobne sa tento príbeh zdal veľmi uveriteľný, navyše je plný krásnych myšlienok.
Očaril ma prepracovaným dejom, nenúteným
spracovaním histórie (nie som odborník na históriu, preto mi nezrovnalosti
jednoznačne unikli, ale myslím si, že tento žáner nehľadá a nemieri na
historikov – viem si predstaviť, že im by nedotiahnuté skutočnosti mohli vadiť
– to je ale ich problém 😊 – mne sa to zdalo dokonalé 😊) a krásnym, štylisticky bohatým, no
zároveň veľmi a čistým a vypísaným štýlom autorky . (Tlieskam!)
Mňa osobne vždy uchváti hlavne to, keď je kniha
napísaná dobre. Ak aj dejovo nie je úplne podľa mojich predstáv, rada sa nechám
zaviesť aj mimo svojich komfortných zón a do príbehu sa ponorím – dôležité
pre mňa je, že pri čítaní nemám pocit, že potrebujem do ruky vziať ceruzu
a škrtať štylistické nezmysly :D, a tu som si teda užila krásnu čistú
jazdu a mnoho naozaj prenádherných myšlienok.
Hlavná hrdinka Loriana alias Janika nie je
dievčina, s ktorou by som sa vedela úplne stotožniť. Dokonca ma ani láska
medzi hlavnými hrdinami až tak nedojímala (ako v klasických historických
romanciach – tu by som povedala, že je to niekde na rozhraní dobrodružného
románu, jemnej romance a historického románu), napriek tomu, som týmto
postavám všetko verila, ich chyby, slabosti, rozhodnutia, neboli prehnane
čestní, ani skazení. Autorka podľa mňa veľmi dobre vykreslila túto dobu
a hoci do nej vsadila výnimočné charaktery, nesnažila sa z nich
spraviť zlých alebo dobrých, ale takých skutočných s dobrou i zlou
ľudskou stránkou. Veľmi pekne sa pohrala s vykreslením psychicky postáv na
základe ich činov, skúseností i šťasteny, ktorá vytvarovala ich osobnosti
a smerovala ich osudy. Napriek tomu, že od historickej romance by som
čakala väčší dôraz na city, a vnútorné prežívanie postáv, tu sa to
z pochopiteľných príčin nedalo – táto doba bola iná, a keď sa človek
takmer dennodenne strachuje o vlastný život, jednoznačne si nezoberie do
ruky kvetinku a nebude odpočítavať - ma má rád, nemá má rad.
Takže z môjho pohľadu je to dokonalé, také, aké to je. Ak by sa autorka
rozhodla vykresliť inú dobu, očakávania by boli zase iné.
Páčilo sa mi i to, že sa tu spomínajú
krutosti i zvrhlosti, ktoré boli v tom čase bežné, takže ani toto
v tomto románe neobídeme a asi aj preto som vnímala tento príbeh,
akoby sa naozaj stal. Bratia Podmanickí bolí každý iný, ale napriek všetkému,
zostala medzi nimi istá bratská súdržnosť, čo tiež hodnotím veľmi pozitívne.
Samotný príbeh nie je čiernobiely a i dobré veci sa dejú zo zlých
dôvodov a naopak. Vďaka týmto paradoxom a tomu, že tu rozhodne nešlo iba
o bezduché prerozprávanie, ale malo to svoju hĺbku, si ma román Korene
hriechu absolútne získal.
Knižku hodnotím teda veľmi kladne – za mňa 4
a 1/2 hviezdičky. Päť nedávam preto, že v historickom žánri
uprednostňujem inú časovú epochu, ale to je zase môj problém. 😊
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára