Čitateľky historických romancí určite dobre poznajú
majstrovstvo Lisy Kleypas. Aj ja som už čo to od nej prečítala, no musím
povedať, že tento námet i spracovanie ma napriek vysokým očakávaniam veľmi
príjemne prekvapil. Nestretávame tu typickú hrdinku, ale jedinečnú Pandoru so
svojskou povahou, temperamentnou náturou, ktorá sa vôbec netúži vydať, ale chce
sa živiť sama svojím talentom a fantáziou – vymýšľa spoločenské hry.
Osviežením je i priame „vhupnutie“ do deja. Hneď v úvode sa Pandora dostáva
na plese do kompromitujúcej situácie,
„Istotne je to na
smiech,“ hlesla obozretne. Cez vyrezávaný drevený skelet lavice zo zazrela. Bol
oblečený v spoločenských večerných šatách. Rozhodne to bol hosť.
„Vôbec nie. Prečo
by som sa mal smiať na mladej dáme, ktorá pózuje na lavici?“
„Nepózujem.
Zachytili sa mi do nej šaty. A bola by som vám veľmi zaviazaná, keby ste
mi pomohli!“
„Z lavice alebo zo šiat?“ prejavil záujem neznámy.
„Z lavice!“ podráždene zvolala Pandora. „Uviazla som tu medzi tými prekliatymi .. „ Zmĺkla. Nevedela, ako má nazvať dômyselné drevené ornamenty vyrezané do operadla. „.... vyrezancami,“ zasipela.
„Akantovými
listami,“ súčasne s ňou vyslovil neznámy. (str. 21)
„Aby bolo jasné,“
odsekla Pandora obchodným tónom, „manželstvo je mimo hry.“
Aby bolo jasné? Aby
bolo jasné? Gabrielovi sa chcelo smiať a súčasne by ju najradšej roztrhol
v zuboch. Zdá sa mu to, alebo sa s ním rozpráva ako s nejakým
poslíčkom? (str. 39)
„Ale nie ste ani
môj snúbenec!“
„Zatiaľ...“
„Nikdy!“
Najradšej by sa na
ňu vrhol. Zdrapil ju do náručia a bozkával ako zmyslov zbavený. (str. 41)
Pandora sa však nechce vzdať svojej nezávislosti, no zároveň
ťažko odoláva tak príťažlivému mužovi ako lord St. Vincent bezpochyby je.
Stratila reč, keď sa
mužovi lepšie prizrela. Stál pred ňou sebavedomý mladý boh, vysoký a dobre
stavaný, s ladnosťou šelmy. Zlatistá žiara lampáša sa mu vpíjala do
hustých, pekne upravených jantárových vlasov. Plné, dokonalé krojené pery
dávali jeho klasickému výzoru punc zmyselnosti. Stačil jeden pohľad
a odrazu sa nemohla poriadne nadýchnuť.
(str. 25)
Kleypasová
vystihla veľmi jemne a precízne to, čo sa ťažko vyjadruje slovami. Jemné ako motýlie krídla, nežné ako teplý
vánok – také je postupné zamilovávanie sa hlavných hrdinov. Vtipné zoznámenie
strieda postupne vzájomné spoznávanie a zvádzanie neodolateľného pokušiteľa.
Menila sa s ním
na nového človeka. .. Spolu sa z nich čosi rodilo... A vôbec nič sa nedialo tak, ako
očakávala ... (str. 184)
Verné
čitateľky tejto autorky sa určite potešia skutočnosti, že príbeh Gabrielových
rodičov sme si mohli prečítať v románe Zimná láska, ktorý vyšiel
v Ikare v roku 2008. Opäť sa stu stretávame s Evie a jej
milovaným manželom, bývalým „zhýralcom a zvodcom žien“ Sebastianom St. Vincentom.
Veľmi
sa páčila Pandora, to, aká bola. Aj napriek svojej nezávislosti
a emancipácii sa nesnažila v sebe poprieť to, že každá žena túži po
láske a nechala sa viesť hlavne citmi a nie hlavou. Osviežením sú aj
vedľajšie postavy, medzi ktorými
Kleypasová naznačila budúce sľubné príbehy lásky. Kniha je pre mňa
naozaj dobrá vtedy, keď viem, že som s ňou ešte neskončila a určite
po nej minimálne ešte raz siahnem.
HODNOTENIE: 5/5
s ohľadom na žáner
Román Neodolateľný pokušiteľ si môžete zakúpiť TU.
ZA POSKYTNUTIE RECENZNÉHO VÝTLAČKU ĎAKUJEM
INTERNETOVÉMU KNÍHKUPECTVU BUX.SK
INTERNETOVÉMU KNÍHKUPECTVU BUX.SK
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára