Historické romance sú pre mňa tou
najvďačnejšou oddychovkou. V románe Podvedený vojvoda sa snúbi všetko, čo
taká dokonalá romantická oddychovka potrebuje: romantika, sympatická a skromná
hlavná hrdinka, sexi vojvoda, nevďačná sestra, nechápaví rodičia, erotika
a láska, ktorá hory prenáša.
„Oholím sa neskôr,
drahá. Teraz spi. Sníva sa ti.“
Tentoraz sa usmiala
ona. „Pravdaže áno,“ prikývla. „Ako inak by som mohla urobiť toto?“ Palcom mu
prešla po spodnej pere. Musel sa veľmi ovládať, aby ju naň nepobozkal
a nevtiahol ho do úst.
„Si taký krásny,“
zamrmlala. Potom sa zhlboka nadýchla, spustila ruku do lona, zaborila mu tvár
do pleca a znova tuho zaspala.
(str. 30)
 | ||||||
Knihu som prečítala
v priebehu víkendu, nevedela som sa od nej odtrhnúť. Hlavnou zápletkou je
výmena identických dvojčiat – sestier Brantdfordových. Violet je knihomoľka,
vzdelaná krásna žena, čo sa skrýva za rámom dioptrických okuliarov a „nevie
svoju krásu predať“.
Za to jej setra Jeannete je jej absolútnym opakom. Je veľmi sebavedomá, živelná, miluje večierky a spoločnosť a o knihu by nezavadila ani pohľadom. Práve ona je iniciátorkou „výmeny“ dve hodiny pred svadbou s vojvodom z Raeburnu. Pokorná a čestná Violet súhlasí iba preto, lebo sa do Adriana Wintera – vojvodu z Raeburnu zamilovala na prvý pohľad a to, že si vyvolil jej sestru jej tak trochu zlomilo srdce. Bola nesmelá a nedokázala zabojovať o lásku, no keď jej sestra povedala, že ona sa za vojvodu nechce vydať, rozhodla sa vyhnúť rodinnému škandálu - sestru “zastúpiť“ a zároveň sa stať manželkou muža, ktorého miluje. No odolali by ste?
„Povedz mi prosím,
ako sa volám.“
Myklo mu kútikmi
úst. „Ako sa voláš?“ Tuším so ti nemal dovoliť spať tak dlho. Čo myslíš ty, ako
sa voláš?“
Zvraštila svetlé
obočie. „Čo keby si mi to povedal ty, a ja sa rozhodnem, či s tebou súhlasím.“
Adrian sa rozhodol,
že bude hrať jej hru. „Dobre teda. Voláš sa Jeannette Brantdfordová Winterová
a si vojvodkyňou z Raeburnu. Už si spokojná, ty moja spachtoška?“
(str. 30-31)
Violet sa snaží byť
sebavedomejšou, aby nikto neprišiel na to, že nie je Jeannette Brantdfodovou.
Adrian je prekvapený manželkinou prívetivosťou, jej detinské rozmary zmiznú po
svadbe akoby zo dňa na deň a on je taký šťastný, že si nechce pripustiť,
že niečo tu „celkom nehrá“ ...
„Tak ktorá si ty?
Si ruža alebo fialka?“
Skôr ako sa stihla
ovládnuť, vytreštila naňho oči. Srdce sa jej trepotalo ako vtáčik lapený
v klietke“
(str. 152)
Tracy Ann Warren nepreháňa, ponúka nám príbeh v príjemnom romantickom duchu, ktorého neruší nijaký násilný konflikt. Viac-menej sledujeme prerod nesmelej Violet v dospelú nezávislú a milujúcu ženu-manželku, ktorá je schopná bojovať, o to čo miluje, keď na to príde ten správny čas.
Violet je veľmi sympatická postava, ktorá miluje zvieratá, sympatizuje aj so služobníctvom, nie je povýšenecká ani sebecká. Je pravým opakom svojej sestry a tie menej príťažlivé vlastnosti svojej sestry – urážlivosť, lenivosť a detinskosť – si nedokázala osvojiť a predstierať nikdy. No vďaka tejto „šaráde“ si uvedomila, že vie byť spoločenská i autoritatívna, ak si to vyžaduje situácia.
Zo stránky na ňu vyskočili tri slová napísané čierny atramentom.
Viem, kto si
Zažmurkala a pokúsila
sa to pochopiť. Zalapala po dychu, akoby ju zvalil na zem. Zrazu bol pri nej.
Perami sa jej takmer dotýkal ucha. „Ahoj, Violet, zašepkal medovo ako diabol.
(str. 244-245)
Určite si prečítam aj ďalšiu časť
z tejto série Zvodný gróf, kde sa dozvieme o ďalšom osude rozmarnej
Jeannette Brandtfordovej. Hádam sa trošku polepší! 😁
HODNOTENIE: 5/5 s ohľadom na žáner
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára