Slúžka z Fairbourne Hall (The Maid of Fairbourne Hall) Julie Klassen, i527.net, 2015, preklad: LUCIA MOSORJAKOVÁ

Oficiálna anotácia:

V snahe uniknúť pred sobášom s bezcharakterným mužom sa Margaret Macyová prezlečie za slúžku a uteká z Londýna. Ak sa jej do najbližších narodenín podarí ostať slobodnou, získa dedičstvo a s ním aj sladkú nezávislosť. Nikdy však neplánovala naozaj pracovať ako slúžka. A rozhodne nie v dome Nathaniela a Lewisa Upchurchovcov – obaja kedysi boli jej ctiteľmi. Margaret zápasí so svojou prvou skutočnou prácou v živote a usiluje sa udržať svoju totožnosť v tajnosti, najmä keď vznikne podozrenie a zvedavé oči zavítajú do Fairbourne Hall. Vyhne sa pasci, ktorá ju má vylákať z úkrytu?

Slúžka z Fairbourne Hall, román prekypujúci romantikou a nebezpečenstvom, vťahuje čitateľa do fascinujúceho sveta služobníctva anglického panského sídla z 19. storočia, kde výzor môže byť klamlivý.

RECENZIA: Čím sa príbeh o bohatej slečne prezlečenej za slúžku líši od statných romantických kníh? Reálnym vykreslením doby, postáv a vierou v Boha. Margaret Macyová mi spočiatku nebola veľmi sympatická. Jednala povrchne, nielen z hľadiska výberu možného ženícha, ale aj vo vzťahu k svojej komornej.

„Dávaj pozor!“ vyštekla na ňu Margaret. „Neznič mi plášť alebo čepiec.“

„Áno, slečna.“ Keď sa Joan narovnávala, v očiach sa jej zablyslo podráždenie.

Nuž, môže si za to sama. Napokon, poriadok v izbe a starostlivosť Margaretine šaty je Joanina práca.

A tým, čo prežívala, jej charakter dozrieval, menil sa jej pohľad na svet i ona samotná. Pozvoľne, prirodzene a s pokorou. 

„Nie Joan, vezmi to.“ Margaret vypustila slová prv, než si ich mohla rozmyslieť alebo zmeniť názor. To vystrašené, sebecké dieťa v nej chcelo chytiť Joan za ruku a prosíkať, aby ho nenechávala samo, alebo žobroniť, aby ich gazdiná vzala obe. Mala chuť priznať celú túto mizernú situáciu a naliehať na ženu, aby im pomohla.

Ani hlavný hrdina nie je ten najudatnejší, ktorý jednou ranou skolí desať chlapov a práve preto sú romány Julie Klassenovej také príťažlivé. Sú uveriteľné, je v nich nielen prirodzená romantika, ale aj ponor do psychiky postáv. 

Čo to robí? Opojný, nádherný bozk ju zaskočil. Nikdy by nečakala také vrúcne, mocné objatie od muža, ktorého kedysi pokladala za nesmelého. Muža, ktorý nevie, čo práve teraz robí, pripomenula si. Ktorému sa voľačo sníva.

Okrem toho sa mi na tomto románe veľmi páčilo vykreslenie života služobníctva, ako sa hlavná hrdinka naučila „profesionálne upratovať a správať ako slúžka“, získala tým nielen pokoru, ale aj skutočné priateľstvá a myslím, že aj vďaka tejto „facke“ od života objavila samu seba. 

Slúžky, ktoré sa zúčastňovali trhov (práce), používali určité charakteristické označenie, ktoré vyjadrovalo ich špecifické zručnosti. Napríklad kuchári mali na odeve červenú stužku a v rukách lyžicu, kým slúžky v domácnosti boli oblečené v modrom a držali metlu.

(Pamela Hornová, úvod k dielu The Complete Servant)

Odporúčam každému koho zaujíma ako sa kedysi žilo a má rád jemnú romantiku bez „fantazmagorických“ príkras.

HODNOTENIE: 4,5/5