Panstvo Edenbrook, (Edenbrooke), Julianne Donaldson,Ikar 2015, preklad: Lucia Lukáčová

Anotácia: Marianna Daventryová by urobila čokoľvek, aby unikla nudnému životu v anglickom Bathe a prejavom lásky nechceného ctiteľa. Ako dar z neba odrazu prichádza pozvanie pre ňu a sestru, dvojča Cecíliu, na návštevu rozľahlého vidieckeho panstva Edenbrooke. Marianna sa chopí príležitosti a vydáva sa na cestu. Starej mame musí sľúbiť, že sa bude správať ako skutočná dáma, hoci to sa jej veľmi nedarí. Teší sa však, že si oddýchne a užije milovaný anglický vidiek. Cecília si robí nádeje na príťažlivého dediča panstva Edenbrooke. Marianna sa však zakrátko presvedčí, že aj najdômyselnejšie plány sa môžu vymknúť z rúk. Zapletie sa do nečakaného dobrodružstva pretkaného tajomstvom a náklonnosťou. Poradí si nakoniec so svojím zradným srdcom, alebo jej záhadný cudzinec úplne obráti život naruby?

Julianne Donaldsonová

Marianne je veľmi sympatická mladá dáma, ktorá sa rada točí a občas sa zatočí až príliš. Vtedy prichádzajú problémy. No je aj veľmi odvážna a vtipná. Neváha zachrániť raneného kočiša a urobí všetko preto, aby sa spolu so slúžkou dostali do bezpečia. Samozrejme, taká hrdinka si nezaslúži len náš obdiv, ale aj tú pravú lásku. Aj ju samozrejme dostane, ale nebude to mať až také ľahké. Keďže má krásnu dvojičku Cecíliu, tieto romantické úlohy väčšinou prenecháva práve jej. 

Príbeh je síce jednoduchý, ale naozaj napísaný s citom, jemná romantika a skvelé dialógy vám pripomenú Austenovej Pýchu a predsudok. Nechýbajú tu ani vtipné momenty,  iskrivé prekárania hlavných hrdinov, jedna či dve menšie záhady a odhalenia.

Nezaregistrovala som v ňom nijaké rušivé momenty, ani nudné časti. Hladko plynúca romanca bez prílišných pikantérii poteší každé romantické srdce. 

Páčilo sa mi hlavne to, že hlavná hrdinka bola k sebe úprimná a vždy bola sama sebou. A hlavný hrdina? Bláznivo zamilovaný až po uši ... nádherné!

Kiež by  sa podľa tohto románu natočil film! 

 Najlepšie pasáže z knihy: 

Vystrčila som bradu:  „Prepáčte, ale mala som dojem, že som oslovila džentlmena. Teraz vám však musím dať za pravdu: naozaj som si vás s niekým splietla.“

*

„Ste ... ste teda ... dojička?“

„Áno, pane.“

„Koľko máte kráv?“ zaujímal sa a lišiacky si ma premeriaval.

Pozorne som sa naňho dívala.  „Štyri.“ Ten šibalský pohľad mi dával poriadne zabrať.

„Ako sa volajú?“

„Kto?“ Na okamih som sa nesústredila.

„Predsa vaše kravy.“ Je to výsmech, čo mu sála z očí? „Istotne ste im dali nejaké mená.“

...

„Ach, isteže,“ dodal nežne, „a potom tu je ešte vaša plachosť. Žiadna dojička by sa takto nepýrila."

*

Obdaril ma takým láskavým a dôveryhodným úsmevom, že som sa nezdráhala prezradiť mu svoju totožnosť.

„Slečna Marianna Daventryová.“

Úsmev mu zamrzol na perách, pohľad sa zúžil. Prísne si ma premeral.

Pod jeho skúmavým pohľadom som stratila aj posledné zvyšky sebadôvery.

*

 „Ste odvážna,“ zašepkal a prstom mi prebehol po dlani. Dotýkal sa ma tak jemne, že som necítila žiadnu bolesť. Naplno som vnímala elektrizujúcu vlnu, ktorá sa od prstov na rukách valila priamo k srdcu. Ešte nikdy som nezažila také vzrušenie. Poriadne ma to vykoľajilo.

*

„Nemyslite si, že vás nectím, keď si vás doberám,“ povedal potichu. „Pokladám si za česť, že poznám, čo ukrýva vaše srdce, Marianna.“

*

S nepredstieraným úžasom som k nemu otočila hlavu. Chcela som si overiť, či myslí svoje slová vážne. Temer sa nám dotýkali nosy. Ani sa nehýbal. Prisahala by som, že zadržiava dych.

*

„Som rád, že ste si vzali moju radu o dupaní nôžkou k srdcu.“ Chechtal sa. „Niežeby vám však bola niečo platná.“

*

Jeho dych mi pošteklil šiju. Znovu mnou prebehla triaška. Spýtavo som zdvihla obočie.

 HODNOTENIE: 5/5
( s ohľadom na žáner)